Novinky

Výstava hodiniek v Hongkongu - 2 časť

Výstava hodiniek v Hongkongu - 2 časť

V prvej časti tohto článku som sa zameriaval viac na Hong Kong ako mesto, v tejto časti nazrieme bližšie na samotnú výstavu. Z pohľadu obchodníka, určite by každý mal navštíviť aspoň raz za život takúto výstavu, ale je to tak aj z pohľadu návštevníka, ktorý si prišiel iba pozrieť pekné hodinky? Odpoveď sa dozviete nižšie v texte.

Po príchode na výstavisko sa musí každý návštevník zaregistrovať. To však nie je ani najmenší problém, keďže všetci zamestnanci Vám radi a rýchlo pomôžu, dokonca by som povedal, že Vás doslova vtiahnú a usmernia, čo a kde máte robiť. V Hongkongu je druhým úradným jazykom angličtina, takže ak ju ovládate, nebudete mať najmenší problém. Stane sa, že niektorí hongkongčania rozumejú angličtinu slabšie, ale ak Vám aj niekto nebude rozumieť, môžete si byť istí, že v blízkosti nájdete niekoho iného, kto Vám zas bude rozumieť dobre. Neviem napríklad, ako by to bolo v prípade nemecky hovoriacich návštevníkov. Asi o poznanie horšie.

Poďme teda do prvej haly. Som zvedavý, čo nás čaká. Pri vstupe do jednotlivých hál čakali šarmantné aziatky, ktoré nám oskenovali čiarový kód na vysačke. Vedenie tak má dokonalý prehľad o toku a pohybe jednotlivých návštevníkov. A možno to slúži iba k oveľa prozaickejšiemu dôvodu a to na zamedzenie prístupu nezaregistrovaným osobám. Ktovie...

Jedna hala mohla byť podľa môjho skromného odhadu tak 100 metrov dlhá a asi 40 metrov široká, pričom takéto haly boli dve resp. iba v dvoch sa vystavovalo. Tretia hala mala skôr štvorcový pôdorys a v nej sa konala konkurenčná výstava s názvom Saloon de TE. Tá bola jednoznačne najzaujímavejšia. Náchadzali sa v nej totiž hlavne prestížné značky.

V prvej hale sa nachádzali prevažne čínski výrobcovia ale malú časť mali vyhradenú aj vystavovatelia z Tajwanu, Indie, Talianska a iných štátov. Čomu som sa veľmi nepotešil, bola žalostná účasť skutočných Švajčiarov, na celej výstave ste ich totiž mohli narátať iba trinásť. Snažil som sa systematicky prechádzať uličku po uličke, aby mi nič dôležité neušlo. Z veľkej časti sa jednalo o vystavovateľov príslušenstva k hodinkám, akými sú kožené remienky, naťahovače hodiniek, krabičky a podobne.

Čínsky tovar u nás nemá veľmi dobrú reputáciu, všetci vieme prečo. No musím si čínskych výrobcov aj zastať, množstvo z nich dokázalo predviesť výbornú kvalitu, dovolím si tvrdiť, že porovnateľnú so švajčiarmi. Samozrejme, za takúto kvalitu už požadajú aj celkom iné ohodnotenie. Nižšie na fotkách môžete napríklad vidieť kožené remienky vo veľmi peknom dizajne a vo vysokej kvalite, čo sa o mojich fotkách povedať nedá. Všetko som totiž fotil mobilom.

To isté platí aj o hodinkových značkách. Mnohé mali parádne spracovanie a dizajn ako napríklad tieto:

Teda.. až na ten naopak nasadený remienok (hore nohami). Podobné prešlapy neboli až tak veľmi neobvyklé:-)

Pred mnohými stánkami bola bohatá kvetinová výzdoba. Pre číňanov kvety symbolizujú mnoho významov ako napríklad úspech, prosperita a podobne. Určitú rolu určite hrala aj omamná vôňa, ktorú ste zacítili pri prechode okolo takto vyzdobeného stánku.

Málokto vsadil na umelé kvety.

Tento pán nám predvádzal svoje umenie šitia kožených remienkov. A išlo mu to celkom od ruky. Všimnite si, že v pozadí nesmie chýbať spomínana kytica kvetov.

Dal som si pauzu na malý snack a pokračujem do druhej haly. V nej mi hneď padli do oka vydarené potápačské hodinky neznámej značky 2CAN. Mal som možnosť ich ich poťažkať a musím uznať, že boli v celkom slušnej kvalite (na čínske pomery).

Pristavil som sa aj pri svietiacich lunetách a ciferníkoch. Ultrafialové svetlo vnuklo život Superluminove.

Ani som sa nenazdal a už bola záverečná. Nevadí, aj zajtra je deň. Keďže však bolo pomerne ešte zavčasu, rozhodol som sa zúčastniť sa obhliadky mesta. Cieľ - Victoria peak, najvyšší vrch v Hongkongu odkiaľ je prenádherný výhľad. S ubolenými nohami nemohla voľba padnúť na nič iné ako na autobus, ktorý nás vyviezol až úplne hore (môj múdry telefón mi zahlásil, že som v ten deň urobil môj životný výkon - 20 km v nie príliš pohodlných topánkach:)

Už sedím v autobuse. Určite ste si mohli všimnúť, že vodič sedí na pravej strane. Je to pozostatok anglickej nadvlády. Hongkong bol totiž "prenajatý" angličanom po dobu 99 rokov. Toto privilégium im vypršalo v roku 1997 odkedy fungujú ako samostatná správna jednotka. Určite by nebolo mysliteľné aby vysoko kapitalistický Hongkong spadal pod typický čínsky autoritársky režim, to pochopili evidentne aj v Pekingu. Preto pre Čínu a Hongkong platí pravidlo "jeden štát, dva systémy". Ak napríklad chcete prejsť z Hongkongu do Číny, potrebujete visa, ktoré získate veľmi ľahko za drobný poplatok. Predpokladám, že naopak to tak jednoducho nepôjde. Ale osobnú skúsenosť nemám.

Vodič autobusu má skutočne môj plný obdiv a rešpekt. To s čím sa musí pasovať v bežnej premávke Hongkongu je skutočne nervydrásajúce. Ja som napríklad nestihol zachytiť mobilom aké úzke a kľukaté cestičky sú smerom na Victoria Peak. Mnohokrát musel vodič zastať, aby mohlo protiidúce auto vôbec prejsť. Pri kľukatých cestičkách bolo možné vidieť rôzne haciendy miestnych zbohatlíkov. Musia byť skutočne majetný, pretože nehnuteľnosti sú vzhľadom na obmedzenú stavebnú plochu v Hongkongu neskutočne drahé. Bežné ceny dole v meste sa pohybujú aj 30 tisíc EUR za meter štvorcový! A to sa hovorí, že čím výššie v Hongkongu bývate, tým ste bohatší. Tam sa tie hodnoty nehnuteľností pohybujú rádovo v desiatkách miliónov... Tak a sme tu, ten úžasný Victoria Peak o ktorom sa všade dočítate. Na vrchu je zopár obchodov a majestátna budova, na ktorej strechu sa dá vyliezť pre umocnenie zážitku.

Dole zopár obchodíkov a reštaurácií. Napravo od nej sa tiahne úzky chodník, z ktorého je skutočne parádny výhľad. Posúďte sami:

No a aby ste mali predstavu o tom, kto sa Vám zpoza obrazovky prihovára, poprosil som iného turistu, nech mi spraví fotku. Nech mám niečo na pamiatku. Tú vysačku z výstavy som si mohol dať dole:-)

Zaujímavosťou je, že keď vystihnete ten správny čas (myslím, že 8 hodín večer), tak mesto Vám predvedie malú svetelnú šou. Väčšina budov sa synchronizovane rozsvecuje a pulzuje a hrá tak rôznymi farbami. Victoria Peak skutočne naplnila moje očakávania a nemusí byť dlžná nič svojej povesti.

Cestou naspäť sa mi podarilo ešte zachytiť asi najkrajšiu budovu v Hongkongu, ktorá sa volá Bank of China Tower podľa banky, ktorá v nej sídli.

Konečne sa vraciam do hotela aby som nabral nové sily na zajtrajší deň.

Je ráno, ide sa na to. Cestou na výstavisko ma zaujal mrakodrap plný bambusového lešenia. Číňania vraj obľubujú bambus pretože je ľahký a lacný, tak prečo zbytočne míňať peniaze na drahé kovové konštrukcie..?

Znovu vchádzam na výstavu. Tentokrát z druhej strany.

Dnes si konečne vychutnám Salon de TE. Pri vstupe do haly hrá veľmi príjemná hudba, ktorá dotvára atmosféru.

Hneď pri vchode sa neskôr konali malé módne prehliadky, ktoré upriamovali pozornosť na hodinárske značky pôsobiace na veľtrhu.

Hneď vľavo sa nachádzal väčší stánok s názvom World Brand Piazza, v ňom boli najluxusnejšie hodinky.

Bohužiaľ, dozvedel som sa, že nešlo priamo o výrobcov daných značiek ale iba o hongkongského predajcu, ktorý ich tam propagoval. Jedná sa o značky akými sú Chopard, Zenith, Piaget, Jaeger LeCoultre, Corum a iné. Ukážme si teda zopár z nich.

Potešila ma prítomnosť "mojich" značiek akými boli Squale a Dwiss. Stretol som sa s ich majiteľmi, pričom mi porozprávali zopár noviniek, ktoré chystajú. Dwiss bude mať už čoskoro v ponuke veľmi zaujímavý Emme model, ktorého ciferník určite zaujme všetkých vyznávačov atypických technických riešení.

Samotný model môžete vidieť na plagáte vľavo.

Moja ďalšia zastávka bola v dielni Kairos. Značka zaujala kombináciou mechanických a elektronických, resp. smart watch.

Určite ich čaká svetlá budúcnosť, no nateraz sa ešte musia popasovať s vysokým 17 milimetrovým púzdrom a nie celkom transparentným sklíčkom.

Môjou ďalšou zastávkou bol stánok značky Memorigin. Tento čínsky výrobca sa špecializuje výhradne na hodinky s tourbilonom a to za veľmi priaznivé ceny. Kedysi som uvažoval o ich dovoze, avšak komplikácie s následným servisom ako aj všeobecná nedôvera voči hodinkám vyrobeným v Číne ma odradila.

Ďalšími zaujímavými stánkami boli napríklad Seagull (čínsky výrobca strojčekov), Fyita a mnoho ďalších. Samozrejme, všetkých 700 vystavovateľov nedokážem v tomto blogu obsiahnúť, preto aspoň pripájam zopár ďalších fotiek. Tie napokon niekedy povedia viac ako tisíc slov.

Verím, že sa mi týmto blogom podarilo aspoň trochu priblížiť Vám atmosféru z výstavy. Ak ste spomedzi riadkov nevyčítali odpoveď na moju prvú otázku či sa oplatí zúčastniť takejto výstavy, ponúkam Vám aj priamo odpoveď. Ak ste obchodník, áno. Môžete si nájsť nových obchodných partnerov ako aj iné obchodné príležitosti. Ak ste konečný spotrebiteľ, skôr nie. Keď totiž vezmem do úvahy, že musíte investovať do letenky pribilžne 800 EUR, radšej by som Vám odporúčil, kúpiť si za ne nejaké pekné hodinky alebo skôr navštíviť BaselWorld vo švajčiarskom Bazileji, kde si určite prídete na svoje. Je nepomerne väčší a je tam nepomerne väčšie zastúpenie solídnych značiek.

Záverom sa s Vami ľúčim pohľadom na najvyššiu budovu v Hongkongu - International Commerce Center.

Autor: Peter Kožár
Zdieľať
Staršie príspevky Novšie príspevky