Novinky

Výstava hodiniek v Hongkongu - 1 časť (cestopisná)

Výstava hodiniek v Hongkongu - 1 časť (cestopisná)

Asi dva týždne dozadu som sa vrátil z výstavy hodiniek v Hongkongu. Plný dojmov, rozhodol som sa napísať o tom článok, aby som priblížil túto zem a samozrejme aj samotnú výstavu našim občanom a zákazníkom. Možno bude tento článok trochu viac cestopisný ako iba zameraný na hodinky ale myslím si, že by bol hriech písať iba o hodinkách, keď sa človek nachádza v tak exotickej krajine. Vopred sa ospravedlňujem za kvalitu použitých fotografií, ale všetky boli nasnímané iba mobilným telefónom.

To, čomu som sa pred cestou až tak netešil, bol dlhý a únavný let. Letel som najprv z Budapešti do Dubaja a asi po štvorhodinovom prestupe z Dubaja priamo do Hongkongu. Keď to všetko spočítam, celá cesta od nastúpenia do auta pred domom až po vystúpenie v Hongkongu trvala asi 19 hodín, z toho čistý čas strávený v lietadle bol asi 13 hodín. Letel som spoločnosťou Fly Emirates, ktorá tieto lety skutočne vedela spríjemniť. Jednak neustálym podávaním jedla a občerstvenia príjemným personálom a jednak samotnou vyspelosťou lietadiel. Každé sedadlo bolo totiž vybavené vlastným entertaiment systémom na ktorom ste si mohlo pozerať napríklad aktuálnu trasu letu alebo množstvo filmov vrátanie noviniek, prípadne rôzne videohry.

Na Dubajskom letisku lákalo množstvo obchodov s luxusným tovarom vrátane tých hodinkových.

Prípadne možnosť vyhrať luxusné auta jednoduchým zakúpením žrebu. Ten bol však dosť drahý na to, aby som takéto niečo skúšal pri mojom šťastí v hre:-)

Z tohoto obrázku je jasne vidieť, kto má celý Dubaj pod palcom. Šejk menom Mohammed bin Rashid Al Maktoum je viceprezidentom a zároveň predsedom vlády v Dubaji.

Tak teda šup späť do lietadla a pokračujeme smer Hongkong. Ešte posledné chutné "zafóliované jedlo" v lietadle a príprava na pristátie.

Pri pristávaní máte pocit, ako keby ste išli spadnúť do oceánu. Hongkong má totiž umelo vybudované letisko na vode, pričom samotnú plochu letiska zbadáte až na poslednú chvílu pri dosadaní na zem.

VÍTA VÁS HONGKONG - TYGER ÁZIE!

Po prílete som si zvolil namiesto metro-vlaku lacnejší autobus, pretože som chcel mať výhľad na mesto. Navyše, ten ma vysadil priamo pred hotelom.

Mega prístav po ľavej strane ma nenachal na pochybách, že sa nachádzam vo viac ako sedemiliónovom meste. Mimochodom, Hong Kong znamená v preklade "Voňavý prístav". Prečo voňavý, to fakt netuším.

A už stojím pred mojím hotelom. Hlavnou výhodou hotela bola výborná lokalita, asi 10 minút peši od výstaviska.

Hotel bol čístý a mal celkom "slušný výhľad" z desiateho poschodia.

V dňoch, keď sa na Slovensku pomerne prudko ochladilo, bolo v Honkongu stále horúco. Teploty dosahovali takmer 30 stupňov ešte aj večer, keď som sa vybral do mesta na večeru. To, že ešte aj o 9tej večer vyzerá reštaurácia ako na obrázku nižšie asi nikoho neprekvapí. Dokonca sme museli čakať kým nás usadia. Mal som dojem ako keby som bol na svadbe. Toľko ľudí tam bolo. Bohatá výzdoba tento dojem iba umocňovala. Nevýhodou je, že kým von je 30 stupňov, dnu v podnikoch pustia klimatizáciu tak na 20 stupňov. To bol celkom dobrý teplotný šok, aspoň pre mňa.

Po dobrej večeri a extrémne štíplavej rybe som sa odobral do hotela, aby som mal na druhý deň dostatok sily na výstavu. Tá si ju skutočne vyžadovala, keďže tam bolo takmer 800 vystavovateľov.

Je ráno, poďme teda na výstavu. Cestou na výstavisko som stihol urobiť ešte pár záberov. Cez štvorprúdové cesty chodili chodci takými "nadjazdami".

Už ho vidím, výstavisko! Vyzerá byť fakt obrovské. Naokolo všadeprítomný hluk a stavba.

Hlavný vstup na výstavisko je situovaný hneď pri vode a popri ňom vedie pekná promenáda.

Samotná promenáda:

Jednalo sa o päť poschodový pavilón, pričom samotná výstava prebiehala v podstate iba na dvoch poschodiach. Pohľad zvnútra komplexu.

Všade som sa dočítal, že ide o najväčšiu svetovú výstavu hodiniek. Netvrdím, že nebola veľká. Ani neviem, na základe čoho tvrdia, že je tá výstava najväčšia, či na základe počtu vystavovateľov alebo rozlohy. Avšak môj subjektívny dojem je, že Bazilejská výstava so svojími viac ako 160 000 m2 predsa len vedie.

Keďže táto fotoreportáž je celkom obsiahla, hlavne na množstvo fotiek, dovolil som si ju rozdeliť na dve časti. Ďalšia bude venovaná viac samotnej výstave.

Share this
Older Post Newer Post